Jyoti (Joga v meste): “Naozaj túto vec potrebujem?”

0
14. január 2014 at 21:55  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

Máte radi jogu a bývate v Bratislave? Potom určite poznáte stránku Joga v meste, ktorú založila približne pred dvomi rokmi jogová nadšenkyňa Jyoti. Nájdete na nej všetko, čo sa týka aktuálneho jogového diania v Bratislave – od  rozvrhov štúdií, informácií o workshopoch, rozhovorov s cvičiteľmi až po recenzie.  Stránka funguje od mája 2012 a za ten čas si získala dosť veľkú fanúšikovskú základňu (viď FB)Ja sama som sa k Joge v meste dostala tak ako mnohí iní – náhodou. Po traumatizujúcich skúsenostiach, ktoré som si odniesla z niektorých hodín (na spievanie mantry za asistencie cvičiteľky, ktorá každého povzbudzovala slovami: „Hlasnejšie, vtáčatko!“,  asi nikdy nezabudnem), som hľadala niekoho, kto by ma pri mojom jogovom hľadaní trochu usmernil (prípadne varoval pred podobnými zážitkami). Tak som na internete narazila na vôbec prvú recenziu na hodinu jogy, akú som kedy čítala. Išlo konkrétne o “guláš jogu” Jara Prágera, ktorá ma úprimne pobavila. Odvtedy otváram Jogu v meste pravidelne. Dôvodom nie sú len aktuálne informácie a dobré články, ale najmä Jyotin pokojný, kultivovaný štýl vyjadrovania, ktorý mi je osobne veľmi sympatický.

Po tejto úvodnej chvále zrejme nikoho z vás neprekvapím, keď poviem, že dnes bude o svojej výnimočnej knihe hovoriť práve spomínaná slečna. Jyoti si vybrala dielo americko-českého profesora Erazima Koháka Zelená svatozář, ktoré vyšlo v roku 2006 v Nakladateľstve SLON (Sociologické nakladatelství). O čom vlastne toto dielo je, to vám priblíži vo svojom nasledujúcom texte.

Som slobodný človek alebo obeť marketingu a otrok svojich túžob?

IMG_8060“Zelenú svatozář som po prvýkrát čítala pred tromi rokmi,  o takomto čase po Vianociach. Už dávnejšie predtým som si niečo hľadala na tému ekológie a najmä dobrovoľnej skromnosti, a tak som narazila aj na tohto autora. Ide o knihu, ktorá zmenila moje uvažovanie a prístup k životu, a to vo viacerých ohľadoch. Odkedy som ju čítala kupujem si napríklad oveľa menej vecí, triedim odpad, nepoužívam takmer žiadnu kozmetiku (a vôbec mi nechýba).

Kniha Erazima Koháka je súborom prednášok na tému ekologickej etiky. Autor sa v nej zaoberá vzťahom ľudí k prírode, ku všetkému, čo nás obklopuje a predstavuje rôzne teórie a názory na to, aký by tento vzťah mal byť. Kde sa vôbec berie naša bezohľadnosť, naše presvedčenie, že sme pánmi tvorstva, že naša existencia na Zemi má prednosť pred existenciou iných druhov (rastlinných či živočíšnych) alebo existenciou hory? A ak už sme presvedčení o tom, že sme niečo viac, nemali by sme zaujať skôr postoj súcitného ochrancu? Môžeme sa spoľahnúť na to, že technika nakoniec vyrieši aj ekologické problémy? Alebo je nevyhnutné zmeniť naše hlboko zakorenené postoje?

Jyonti2Kohák na tieto otázky neponúka priame odpovede. Naopak, kniha vyvoláva ďalšie a ďalšie otázky. Začala som pochybovať i o tom, v čom som mala dovtedy jasno. Pri jej čítaní som sa rozhodne necítila pohodlne. Akoby ma niečo hrýzlo. Svedomie.

Je veľa kníh, ktoré už na obale sľubujú, že vám zmenia život. Zelená svatozář (samozrejme vytlačená na recyklovanom papieri) to síce o sebe netvrdí, zato však ovplyvňuje môj život deň čo deň. Spočiatku som chcela byť až krikľavo zelená. Ktovie, čo si o mne kolegovia mysleli, keď som chodila tri mesiace s mastnými vlasmi, pretože som skúšala ekologickú alternatívu šampónu (sóda a octová voda)? Pamätám si tiež zhnusený výraz môjho priateľa, keď na sušiaku na bielizeň objavil látkové hygienické vložky (ženy totiž každý mesiac produkujú kopu nerecyklovateľného odpadu). Sprchovať sa výlučne v studenej vode som síce vydržala viac než rok (i v zime na Orave, masochistický zážitok), nakoniec som pár stupňov predsa len pridala.

Niekoľko dobrých návykov sa mi však podarilo udržať.  Za najdôležitejší považujem pravidlo položiť si pri nákupe otázku: “Naozaj túto vec potrebujem?” Obmedzovanie spotreby (dobrovoľná skromnosť, voluntary simplicity, minimalizmus) sa dá chápať aj hlbšie, môže sa z neho stať duchovné cvičenie, obdoba pôstu, či jednoducho proces sebapoznávania. Som slobodný človek alebo obeť marketingu a otrok svojich nákupných túžob?

Ani pár rokov po prečítaní Kohákovej knihy ešte zelenú svätožiaru nad hlavou nemám. Červené výstražné svetielko mi v nej však neprestáva blikať.”

IMG_8070

Poznámka:

Jyoti ešte dodatočne odpovedala na dve moje otázky, a to 1) ako sa jej darí minimalizovať nakupovanie kozmetiky, resp. aké jej ekologickejšie alternatívy používa, 2) aké ďalšie návyky sa jej podarilo udržať odkedy čítala Kohákovu knihu. Odpoveď znela takto: 

“Kozmetiky používam minimum, jednak sa nechcem natierať ropou a tiež kvôli kope zbytočných obalov. Celkovo si myslím, že väčšina kozmetiky a drogérie je iba výmyslom produktového marketingu. Stačí mi rastlinné mydlo, zubná pasta, šampón (Alverde z DM) a deo kryštál. Žiadne krémy, telové mlieka (namiesto toho jedlý rastlinný olej – kokosový, sezamový), spreje, kondicionéry, sprchové gély alebo čo ešte existuje. Parfém používam len preto, že som ho dostala ako darček, inak ho tiež nemám. Ak si niekedy doprajem luxus, tak nejaký olejček z Nobilis Tilia. To isté platí o drogérii do domácnosti. Kupujem výrobky Sonnet, pokiaľ možno tie “čapované”. Nepoužívam hlúposti ako aviváž, Pronto alebo tie “voniatka” do záchodov a pod.

K tým ďalším eko-návykom: triedim odpad, chodím väčšinou peši alebo MHD, vyhýbam sa kupovaniu vecí do domácnosti (zariadenie, zbytočné spotrebiče). V zime neprekurujem, radšej si niečo teplé oblečiem. Potraviny jem väčšinou bio. Namiesto dovolenky k moru chodím na meditačné zásedy na Slovensku.

Ale k tomuto chcem dodať, že nie som žiadny askéta a tiež, že poznám viacero ľudí, ktorí sú prirodzene skromní bez toho, aby si najskôr museli niečo prečítať. No a zas iní si žiadnu nadspotrebu nemôžu finančne dovoliť.”

Jyoti  (1978) pochádza z Oravy. Skončila Obchodnú fakultu EU, pracuje v oblasti online marketingu. Momentálne žije v Bratislave spolu s priateľom u ich kocúra. Z beletrie má najradšej diela Kurta Vonneguta, z populárno-náučnej literatúry ju v posledných rokoch zaujal Dan Ariely. Ako však sama dodáva, nebráni sa ani motivačno-ezoterickým dielam, „vrátane Edity Sipeky a Osha :)“

 Text: Jyoti, Veronika Svoradová
Fotografie: archív Jyoti, Veronika Svoradová
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>