Lukáš Cabala (antikvariát ČierneNaBielom) o Jackovi Londonovi a plnení snov

0
8. február 2014 at 18:46  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

antikvariat5

Ako žije majiteľ antikvariátu alebo Zaspávanie v dobrej spoločnosti

Cielene ich vyhľadávame my všetci, ktorí máme radi špecifickú vôňu starých kníh a nečakané objavy. Každý zahnutý roh, škvrna od čaju, roztrhnutá strana či zapísaná poznámka v sebe nesú príbeh, odkaz, dedičstvo od predchádzajúceho čitateľa. Antikvariáty majú jednoducho svoje čaro, nezáleží na tom, či ide o tie “reprezentatívnejšie” v historickom centre mesta alebo o začmudené malé pivničky skryté v okrajových štvrtiach. Okrem týchto dvoch skupín však existujú aj antikvariáty, do ktorých  môžete vojsť len tak, z pohodlia svojej postele – stačí kliknúť myšou a ste v oddelení hororov, komiksov, westernov, sci-fi, umenia, detektívok alebo slovenskej a českej beletrie. Takým antikvariátom je aj trenčiansky e-antikvariát (online antikvariát) ČierneNaBielom, na ktorý vo svojom živote narazil určite aspoň raz každý, kto sa knihám venuje, resp. ich pravidelne číta a kupuje. Stránku, ktorá má na sociálnych sieťach viac ako 20 000 fanúšikov, spravuje a každodenne aktualizuje rodený Trenčan, milovník hôr, kníh a cyklistiky, Lukáš Cabala. Tušíte správne, je to práve on, koho som sa tentokrát rozhodla osloviť s tradičnou bookportraitovskou otázkou. Dôvodom môjho výberu nebol len úspech antikvariátu ČierneNaBielom, ale hlavne Lukášova láska ku knihám, ktoré preňho nie sú iba prácou, ale najmä radosťou a potešením (napokon, stačí sa pozrieť na fotku vpravo:).

601593_10202009970564590_1545300305_nLiteratúre som sa na odbornej úrovni nevenoval, neštudoval som ju v škole. Začala ma naplno zaujímať v dosť neskorom veku. Mal som asi dvadsaťjeden rokov, keď mi kamarát doniesol jednu knižku Jacka Kerouaca. Tá sa mi zapáčila a odvtedy si beletria u mňa vydobíja prioritné miesto. Dnes je pre mňa čítanie najväčšou záľubou a zároveň je to akási doplnková činnosť k mojej práci v antikvariáte. Považujem za dôležité mať aký-taký prehľad o knižkách, aby pre mňa neboli len obyčajným tovarom bez duše. No čítal som už aj v čase, keď som netušil, že budem predávať knižky. Uvedomoval som si, že čítanie mi bezprostredne odovzdáva niečo dôležité, čo by som inak nezískal,“ dodáva Lukáš ako odpoveď na moju otázku, či sa literatúre venoval odborne pred založením antikvariátu alebo išlo len o hobby vo voľnom čase.  No a aký má vlastne literárny vkus človek, ktorý má v náplni práce neustály kontakt s knihami? Čo rád číta  a akým knihám sa, naopak, oblúkom vyhýba?

Snažím sa čítať čo možno najčastejšie. Spravidla každý deň – na malé výnimky. Minulý rok (2013) som prečítal 40 knižiek. Mám rád napríklad týchto autorov: Kafka, Hrabal, Kundera, Brautigan, Ballek, Sloboda, Michaela Rosová, Dušek, Joyce, Dostojevskij, Nabokov, Twain, Bukowski, Fitzgerald a už spomínaní Kerouac a London. Z dramatikov Tennessee Williams, Eugen O´Neil :)  Niektoré knihy však inštinktívne obchádzam, najmä väčšinu súčasných bestsellerov: Young – Chatrč, Brown Dan, Coelho – skrátka sa nimi nezapodievam.“

Od obľúbených a neobľúbených kníh sme sa postupne dostali aj k téme literárnych inšpirácií a výnimočných knižných skvostov. Ktorá kniha z knižnice Lukáša Cabalu by si vyslúžila spomínané prívlastky (výnimočná/inšpiratívna)? Lukáš sa po chvíli zvažovania napokon rozhodol hovoriť o diele známeho amerického autora – o koho ide, to sa dozviete nižšie v jeho odpovedi:

 

Martin Eden – kniha lepšia ako ktorýkoľvek titul z oddelenia motivačnej literatúry

52864_1527851809995_7021234_o

L. Cabala, J. London a J. Kerouac na Vršatci

Knižka, ktorá ma (dúfam) veľmi ovplyvnila sa volá Martin Eden a napísal ju Jack London, o ktorom som si ,,vďaka“ škole myslel, že sa zameriaval na písanie literatúry pre mládež (Volanie divočiny, Biely Tesák). Veľa ľudí si pri jeho mene pohŕdavo povzdychne práve kvôli predsudkom,  ktoré som mal aj ja.  No ja som sa osobne presvedčil, že London je právoplatný autor najvyššej literatúry. V mojom okolí sa zdvihla „martinedenovská“  vlna a mne nezostávalo nič iné, len si knižku prečítať. Dnes si často hovorím, aké by bolo skvelé, keby ľudia nečítali zväčša podradnú, takzvanú ,,literatúru na rozvoj osobnosti“, a miesto toho by siahli po knižke Martin Eden.

Eden čitateľa motivuje, vyplieska ho po tvári a zatrasie ním, aby ho zobudil. Knižka je do veľkej miery autobiografická, mapuje najmä autorove ťažké začiatky. Je o dobrodruhovi, ktorý nemá žiadne relevantné vzdelanie a rozhodne sa ho nadobudnúť, pretože je to dôležitý prostriedok k dosiahnutiu jeho primárnych cieľov. Vzdelanie je cesta k lepšiemu písaniu, pretože Martin Eden sa chce stať veľmi vehementne spisovateľom.  London nemyslí nejaký diplom, titul, ale skutočné informácie nadobudnuté pre naplnenie vlastných cieľavedomých potrieb, nie rýchlokvasené učenie sa na skúšku na konci semestra. Knižka je o tom, čo musí podstúpiť. Popri tom, ako sa snaží zlepšiť svoje písanie, musí veľa pracovať, aby si zarobil na bežný život, písací stroj a podobne. Problém je, že jeho poviedky odmieta jeden literárny časopis za druhým, a tak Eden stupňuje tlak na seba a snaží sa viac a viac… London nám tak ukáže, kam až človek môže siahnuť na ceste za svojimi snami – bez toho, aby použil nejakú ,,coelhovskú” patetickú duchovno-ezoterickú cestu. Teda opisuje reálne snaženie, neprosí bohov a duchov, ale berie osud do svojich rúk.”

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Po celý život ovládala Martina Edena zvídavost. Toužil po poznání a právě touha ho hnala do dobrodružství po celém světe. Teď se však učil od Spencera, že vlastně nikdy nic nevěděl a že by se byl nikdy nic nedověděl, i kdyby se plavil a toulal světem navěky. Klouzal pouze po povrchu věcí, pozoroval oddělené jevy, sbíral zlomky skutečnosti, dospíval k povrchním drobným zevšeobecněním – a všechno a každou věc viděl bez souvislosti v rozmarném a neuspořádaném světě vrtošivých náhod. Například mechanismus letu ptáků, který pozoroval a o kterém chápavě uvažoval. Nikdy mu na mysl nepřišlo, aby se pokusil vysvětlit si proces jímž se vyvinul ptáci jako organické létající mechanismy. Nikdy ho ve snu nenapadlo, že takový proces vůbec existuje. Netušil, že ptáci museli vzniknout. Vždycky tu byli. Prostě náhodou existují“ (Jack London – Martin Eden).

 Ak vás oslovil čitateľský vkus Lukáša Cabalu, možno vás bude zaujímať aj jeho odpoveď na otázku, či bol Martin Eden jeho prvou voľbou alebo pôvodne zvažoval viacerých kandidátov na pozíciu svojej osobnej „špeci“ knihy: „Keď ste ma oslovili, premýšľal som ešte nad dvomi knižkami. Oliver Wiswell od Kennetha Robertsa – no to je v podstate žánrové, o americkej histórii, ktorá ma zaujíma. Tá nebola veľmi inšpiratívna, bola ,,len“ historicky poučná. A knižka Žena z dún, ktorá mi priniesla čistú literárnu, čitateľskú radosť a dodnes patrí do mojej top 10.“

252103_1941100660958_3200085_nLukáš Cabala (1986) je majiteľom internetového kníhkupectva ČierneNaBielom, ktoré vedie od roku 2011 spolu so svojimi rodičmi Leou a Zdenkom Cabalovcami (pekný rozhovor o vzniku antikvariátu nájdete tu). Momentálne žije a pracuje v Trenčíne. Svoj voľný čas trávi okrem čítania dobrých kníh najčastejšie na bicykli v horách. Ako sám hovorí „najmä v letných mesiacoch je veľmi čarovné o siedmej sadnúť na bike a odísť do hôr, kochať sa prebúdzajúcim sa lesom, vyhýbať sa drzým líškam a opakovane ustrnúť v prekvapení, aké sú lane podivné veľké…“ Okrem bicyklovania sem-tam niečo napíše len tak sám pre seba “do šuflíka” – najčastejšie krátke prózy a poviedky.

 Text: Lukáš Cabala, Veronika Svoradová
Foto: archív Lukáša Cabalu, Veronika Svoradová
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>