2. január 2014 at 18:25  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

Matúš Čupka

Marec 2012, krásna slnečná nedeľa. Na popoludnie nemám nijaký program, a tak prehľadávam web a pátram po kultúrnych akciách, na ktoré by sa oplatilo ísť.  Na Facebooku ma zaujme jeden oznam. Upratovanie Chorvátskeho ramena, účasť dobrovoľná. Prečo nie? V Petržalke bývam už dva roky, Chorvátske rameno poznám dôverne, rovnako ako tonu odpadu rovnomerne rozmiestnenú pozdĺž celej jeho plochy. Ideálna príležitosť spojiť príjemné s užitočným.

Tak takto nejako  som sa zoznámila so Zelenou hliadkou a začala  som registrovať meno jej zakladateľa, Matúša Čupku. Ubehli dva roky a zrejme nebudem preháňať, ak poviem, že z Hliadky sa stal bratislavský fenomén. Jadro tejto neformálnej skupiny aktivistov tvorí momentálne približne šesťdesiat ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú, aby urobili priestor, v ktorom žijú/žijeme o niečo krajším. Neuspokojili sa s frfľaním, kritizovaním a čakaním, že zmenu za nich urobí niekto druhý. Naopak, ako hovorí Matúš, sami sa stali tými druhými.

IMG_7909Keď som koncom roka uvažovala, koho osloviť v rámci bookportraitovských interview, napadol mi práve Matúš ako ideálny adept na rozhovor. Jednak vďaka svojim aktivitám patrí medzi ľudí, ktorí sú inšpiráciou aj pre iných; jeho „hliadkovský“ blog mi zároveň našepkával, že pôjde o človeka rozhľadeného a vzdelaného, ktorý by mohol mať vzťah ku knihám. Predpoklad sa – ako správne tušíte – potvrdil. Matúšova odpoveď na otázku, čo momentálne číta, ma najskôr zaskočila – ak by ste totiž čakali nejaký beletristický titul alebo literatúru faktu, mýlili by ste sa (rovnako ako ja).

Momentálne najmä antickú literatúru, teraz konkrétne Aristotelovu Rétoriku, ktorú som si kúpil približne pred rokom o takomto čase spolu s jeho Politikou a Poetikou.  Tým, že často rozprávam do médií, prípadne mám občas nejakú prednášku, Aristoteles sa mi zdal ako dobrý začiatok, ako sa v tejto oblasti teoreticky podkuť. Čítam ho v angličtine a hoci nejde o dielo – ako sa hovorí – úplne user friendly (pri jeho čítaní sa treba “mentálne snažiť”), takmer na každej strane nájdem niečo, čo ma zaujme, resp. niečo, čo som si doteraz neuvedomoval. Okrem Rétoriky však čítam aj iné veci a to najmä z oblasti občianskeho sektora (naposledy napríklad knihu o korporátnom donorstve, t.j. spôsobe, akým firmy prispievajú na rôzne občianske združenia, iniciatívy). “Tak ako ostatných, aj Matúša som sa pýtala na jeho obľúbenú “špeci” knihu. Ako svojho osobného favorita si vybral dielo  Heinza Günthera Konsalika Lékař od Stalingradu, ktoré vyšlo po prvýkrát v nemeckom origináli v roku 1956. O dva roky neskôr vznikol na základe knižnej predlohy známy nemecký film s rovnakým názvom (v hlavných úlohách sa v ňom predstavili Eva Bartok, Walter Reyer a Otto Eduard Hasse). Viac o knihe hovorí sám Matúš:

Kniha, ktorá nie je len jednou z mnohých

Lékaře od Stalingradu som si objavil v dobe, keď sme spolu s mojím otcom čítali veľmi veľa literatúry s vojnovou tematikou,“ vysvetľuje Matúš. „Bolo to obdobie, kedy som hltal aj tri knihy za týždeň, tak ma táto téma bavila. Lékaře  som po prvýkrát čítal ešte v čase, keď som chodil na strednú školu – mohol som mať asi sedemnásť alebo osemnásť rokov. Knihu som objavil náhodou v jednom bratislavskom kníhkupectve v oddelení diel o druhej svetovej vojne. Konsalik v nej zobrazuje osud nemeckého lekára, ktorého počas druhej svetovej vojny zajmú Rusi na východnom fronte. Následne sa dostane do zajateckého tábora, kde Rusi držia nemeckých zajatcov. Hlavná postava sa v tomto tábore a za daných podmienok snaží udržiavať pri živote ostatných nemeckých spoluzajatcov – a postupom času aj niektorých Rusov.

Konsalikovo dielo ma zasiahlo najmä myšlienkou ľudskosti, ktorá je v ňom obsiahnutá. Mám na mysli ľudskosť v tom zmysle, že aj keď máme v našich občianskych preukazoch každý zapísanú inú národnosť, sme  najmä ľudia a mali by sme si navzájom pomáhať. Hoci momentálne čítam už úplne iné veci, Lékař od Stalingradu je prvá kniha, ktorá mi zíde na um, keď sa ma niekto spýta, aké dielo ma zaujalo alebo oslovilo. Nevnímam ju len ako jednu z mnohých kníh, ktoré som prečítal – naopak, práve vďaka svojmu posolstvu je mňa istým spôsobom výnimočná.”

spolu2

Matúš Čupka (1987) – v roku 2011 ukončil magisterský stupeň štúdia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení školy pôsobil krátky čas v nadnárodných korporáciách. V apríli 2011 založil spolu s bratom združenie Zelená hliadka (viac klik tu – FB page), ktoré sa zameriava na odstraňovanie odpadu z bratislavských ulíc, čierne skládky a vizuálny smog. Aktivity Zelenej hliadky prezentoval na viacerých podujatiach (jednu z jeho prednášok si môžete pozrieť napríklad tu, dobrý rozhovor nájdete tiež tu). V roku 2012 získal ocenenie Dobrovoľník roka v oblasti životného prostredia. Momentálne pokračuje v štúdiu ako externý doktorand Ústavu verejnej politiky a ekonómie FSEV UK. Vo svojej dizertačnej práci sa zameriava na výskum vzťahov dobrovoľníctvo verzus samosprávy.

Text: Veronika Svoradová/ foto: archív M.Č.

Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>