Objavovanie švédskej literatúry s Annou Törngren

0
19. december 2013 at 22:44  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

000026

Sadli sme si za kuchynský stôl a ani neviem, ako nám tých niekoľko hodín ubehlo. S mimoriadne príjemnou dámou, Annou Törngren (viď vizitka nižšie), som sa chcela pôvodne rozprávať len o jednej knihe. Z dvoch-troch otázok bol nakoniec celovečerný rozhovor. Hoci som si zabudla diktafón, zachránil ma notebook a poznámkový blok. Ako vidíte sami, finálneho textu bolo neúrekom. Annino rozprávanie však bolo také zaujímavé, že som sa nakoniec rozhodla ponechať ho v plnej, takpovediac “neočesanej” verzii. Usaďte sa preto do pohodlného kresla, uvarte si čaj a venujte pár minút svojho času jednému príbehu o objavovaní literárneho sveta.

Od Fraňa Kráľa k švédskej literatúre

Do knižnice ma po prvýkrát zobral strýčko Štefan, najstarší brat môjho otca, vyštudovaný právnik, ku ktorému som chodila na prázdniny. Ty, na tú prvú návštevu nikdy nezabudnem, to bolo niečo úžasné! Všade neuveriteľné ticho, plno kníh, poriadok, systém… Dodnes si pamätám, ako ma to miesto očarilo. Vtedy som mala  asi sedem rokov. Vždy poobede som na prázdninách u strýčka musela odpočívať s knižkou – to bol taký rituál. Pravdou je, že som skoro vždy zaspala, ale to nevadilo (smiech).

Z detstva si najviac pamätám Jana a Čenkovej deti. Nuž áno, klasika socializmu, ale my sme to tak vtedy nevnímali. U nás v rodine boli tieto knihy, najmä Jano, veľmi obľúbené. Páčilo sa nám hlavne to, ako postavy statočne bojovali, aj keď sa mali mizerne. Takže asi JanoČenkovej deti, to si vybavujem ako úplne prvé.

Tak intenzívnejšie som začala čítať asi v čase, keď som pracovala v Doprastave. Mala som tam výborných kolegov, ktorí boli veľmi sčítaní. Vždy, keď niečo prečítali, vášnivo o tom diskutovali cez prestávku pri káve. Práve na ich odporúčanie som sa dostala k viacerým zaujímavým dielam. Pamätám si, že ich uchvátil film Most cez rieku Kwai. Z toho filmu boli úplne unesení a preto si kúpili aj knihu, podľa ktorej bol natočený. Či to bolo preložené do slovenčiny, to ti nepoviem, ale jeden z týchto kolegov vedel po anglicky (ten nakoniec aj odišiel do Kanady, bol to taký rebel). Či sme vtedy čítali aj niečo slovenské… hm. Čítali a veľa, ale na konkrétne mená alebo tituly si teraz nespomeniem. Nie, Slobodu ako autora som v tej dobe veľmi neregistrovala. Najviac si pamätám práve na ten Most cez rieku Kwai.

000022bPotom počas štúdia na vysokej škole u mňa nastal taký čitateľský útlm. Zamestnávala ma škola a na knihy nebol čas. Všetko sa zmenilo, keď som sa presťahovala do Švédska. Hneď ako som vedela ako-tak hovoriť, snažila som sa čítať v švédčine. Ja som sa vlastne po švédsky naučila z dvoch švédskych časopisov. Prvý bol taký ženský magazín, druhý o kráľovskej rodine a celebritách. Naozaj, nesmej sa! (pozn. Anna sa tiež smeje). To bolo kvalitné čítanie, nie úplný bulvár… Ono, tí Švédi to tak inak podávajú…

Po švédsky som potom prečítala množstvo kníh. Je pravda, že  mám radšej faktografiu, respektíve odbornejšiu literatúru. Najmä knihy o psychológii, motivačnej literatúre, životnom štýle, histórii a politike (pozn: z počítačového stolíka na nás pozerá Machiavelliho Vladár v švédčine). Ak som už siahla po beletrii, boli to väčšinou historické romány.

Tá kniha, o ktorej som ti hovorila, sa volá Umění být hodný (Konsten att vara snäll). Vo Švédsku vyšla v roku 2005. Napísal ju profesor  molekulárnej onkológie a primár Karolínskej nemocnice v Stockholme, Stefan Einhorn. Dostala som sa k nej cez televíznu reláciu o knihách, kde na ňu robili recenziu. V dokrútke spomínali, že kniha je okrem iného aj o konfliktoch a spôsoboch, ako ich riešiť. Mňa napríklad odjakživa zaujímalo, prečo sú ľudia konfliktní, prečo si myslia, že tak niečo vyriešia, prečo radšej nediskutujú, nevysvetlia si veci. Nie, nemyslím, že je to niečo, čo na mňa prešlo automaticky zo švédskej mentality. Takýto postoj (t.j. snahu riešiť problémy pokojne a racionálne) som v sebe mala odjakživa. Aj preto mi Švédsko ako krajina veľmi sedelo, vrátane tej klasickej švédskej zodpovednosti, pracovitosti, atď. To všetko som poznala z domu, keďže mám šiestich súrodencov. A práve vo Švédsku som našla knihy, ktoré sa venovali aj týmto, mne blízkym témam.

Mimochodom, kniha Umění být hodný sa tam stala bestsellerom roka. Jej hlavnou myšlienkou je to, že sa vypláca, aby sme boli k druhým ľuďom dobrí, príjemní, ochotní a aby sme im v prípade potreby pomohli – avšak len toľko, koľko je v našich silách. Autor na jednej strane upozorňuje na potrebu byť dobrý, riešiť situácie a konflikty s dobrou vôľou, pomáhať si, no zároveň varuje pred nadmerným “sebaobetovaním”.

Táto kniha zmenila moje uvažovanie v tom zmysle, že som si začala dávať väčší pozor práve na spomínané obetovanie sa pre iných na úkor seba samej. Mám pocit, že táto vlastnosť/spôsob správania je akosi prirodzene zakódovaná v slovenských ženách (napr. v zmysle obetovať sa pre deti, potlačiť vlastné túžby v snahe byť dobrou matkou a podobne).

Umění být hodný som čítala najskôr v švédčine, pred niekoľkými rokmi som ju však objavila aj v českom preklade. Dodnes patrí medzi tých niekoľko kníh, ktoré mám vždy vyložené na poličke a opakovane sa k nim vraciam minimálne raz za pol roka, aby som si opäť podčiarkla alebo pripomenula niečo, na čo by som nemala zabudnúť.“

000012

P1000409Anna Törngren (1941) po štúdiu na strednej stavebnej priemyslovke pracovala dvanásť rokov ako stavebná konštruktérka v Doprastave. Popri práci vyštudovala diaľkovo Stavebnú fakultu STU v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1976. V Bratislave sa počas štúdia zoznámila so svojím budúcim manželom Ingvarom, pôvodom zo Švédska. Po skončení školy s ním odišla žiť do Eskilstuny (Švédsko), kde pôsobila ako kontrolórka stavebných konštrukcií – spočiatku na stavebnom úrade, neskôr v štátnej organizácii pre výstavbu bytov a občianskych objektov. Vo Švédsku strávila celkovo takmer tridsať rokov svojho života. Momentálne žije v Bratislave, navštevuje Univerzitu tretieho veku, powerwalkinguje, bloguje (www.annatorngren.sk) a teší sa zo svojich vnúčat. 
 
 Text/foto: Veronika Svoradová
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>