O denníkoch Etty H. hovorí Anna Strachan

2
11. december 2013 at 20:04  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  2 Comments

Anna portrétKeď som približne pred ôsmimi rokmi začala písať na blog.sme.sk, ktorý vtedy ani zďaleka nebol takou masovou záležitosťou, ako je dnes, ihneď ma zaujali články Anny Strachan, vtedy ešte Anny Vlčkovej. Anna patrila do skupiny blogeriek, ku ktorým som sa vracala opakovane. Cez jej slová vyzeralo všetko inak: farebnejšie, poetickejšie, čarovnejšie. Každý nový text bol potešením, príležitosťou zastaviť ruch sveta, na pár minút jednoducho vypnúť a po „zapnutí“ sa vrátiť do reálneho módu s trochu inou, zmenenou optikou. K slovám (už premiestneným na nové miesta) sa časom pridali aj fotografie a tak vznikla stránka krásna nová stránka, na ktorej sa podieľa aj Annin manžel, Marek. Hoci ide o úplne iný spôsob vyjadrenia, fotky dvojice A+M Strachanovcov vo mne vyvolávajú presne tie isté pocity, aké som mala pri čítaní Anniných textov. Majú svoju jemnú poetiku, atmosféru, náladu, nie je v nich miesto pre afekt, gýč či (pri)dokonalú umelosť. Jednoducho pure life  vo svojej najkrajšej podobe.

Podobne ako ostatných, aj Annu som poprosila, aby vybrala jednu knihu, ktorá je pre ňu niečím výnimočná. Jej voľbou boli denníkové záznamy Etty Hillesum, ktoré vyšli v slovenskom preklade v roku 2012 (nižšie na fotografii môžete v Anniných rukách vidieť obálku českého vydania s názvom Preřvaný život).

Autentické svedectvo o vnútornom raste

“Etty (Esther) Hillesum bola holandská Židovka, intelektuálne založená mladá žena, ktorá nám v ôsmich tenkých zošitoch datovaných od marca 1941 do októbra 1943 podáva autentické svedectvo o svojom vnútornom raste. Pod vplyvom svojho jungovského učiteľa a milenca, v denníku označovaného ako pán S. (psychológ a chiropraktik Julius Spier, v tej dobe známy odborník na ryhy v dlani), sa ponára do hlbokej autoanalýzy a zároveň sa v nej prebúdza náboženské vedomie. Etty si niekoľkokrát do týždňa sadá vo svojej izbe v Amsterdame za pracovný stôl s čerstvými kvetmi vo váze a píše. Dozvedáme sa o jej názoroch na svet, na židovský národ a na literatúru (je veľkou obdivovateľkou Rilkeho), no najmä spoznávame zápasy jej vášnivej a dobrodružnej mysle, postupné odmietanie nenávisti, sústredené hľadanie Boha a nakoniec až mystickú skúsenosť s ním.

V auguste 1943 Etty dobrovoľne odchádza do koncentračného tábora Westerbork, kde ponúkne svoju pomoc, chce tu zdieľať utrpenie s ostatnými. V koncentračnom tábore hľadá aj inú realitu, než je tá, o ktorej ju informujú vydesení ľudia a ktorú každý deň žije, všíma si realitu staroružovej oblohy večer, ktorej krása premieňa tábor na čarovné miesto, nachádza tu i možnosti intelektuálne rásť – pokiaľ je to možné vedie rozhovory s uväznenými profesormi a učí sa cudzie jazyky. Etty, ktorá nikdy nebola praktizujúcou Židovkou, postupne objavuje Boha, jej zápisky sú na posledných stránkach denníka, často úprimnými a škrupulami nezakalenými rozhovormi s ním („I tuto lekci si ještě budu muset osvojit, a bude to ta najtěžší, můj Bože: přijmout utrpení, které mi ukladáš, nikoli to, které jsem si sama vyhledala“ s. 225).  V septembri 1943 bola Etty, jej rodičia a dvaja bratia zaradení do transportu a v novembri 1943 zomierajú v Osvienčime.

Anna kniha obal

Je viac  kníh, o ktorých som chcela písať a ktoré sú rovnako ako Ettine denníky takmer stále položené pod mojou nočnou lampou – indočínske knihy Marguerite Durasovej, Vlny Virginie Woolfovej alebo niečo od Dragana Velikića.  Tieto knihy sú mi blízke hlavne kvôli špecifickej atmosfére, ktorá ma inšpiruje nachádzať v často jednotvárnych dňoch pekné okamihy a tešiť sa z nich. Ani jedna z týchto kníh ma však nenúti hľadať hĺbku a zamýšľať sa nad svojím životom až v takej miere ako Ettine denníky. Určite to nie je len jej zásluhou, ale aj vďaka nej sa mi darí na ťaživé životné situácie reagovať  pokojnejšie a vyrovnanejšie ( „Zakusila jsem, že lze i to nejtěžší proměnit v dobro tím, že to člověk přijme“  s. 199).”

Anna Strachan (1986), blogerka a prozaička. Vyštudovala slavistiku na FF PU v Prešove, prózy publikovala časopisecky. V rokoch 2011/2012 mala v časopise Romboid cestovateľskú rubriku Pohľadnica Anny Strachan. Momentálne žije v Lipt. Mikuláši, intenzívne sa venuje svojej rodine, fotí pekné okamihy a občas napíše poviedku do svojej prvej knižky.

Text: Anna Strachan, Veronika Svoradová
Fotografie: Anna a Marek Strachanovci
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

2 Comments

  1. Martina / 4. január 2014 at 17:31 / Odpovedať

    Ahojte, v prvom rade sa velmi tesim z tejto inspirativnej stranky. Planujem si objednat tuto knizku, avsak zvazujem ci ist do slovenskeho prekladu alebo do ceskej verzie. Dakujem za radu :) krasne vnimave dni prajem* M.

    • admin / 4. január 2014 at 18:25 / Odpovedať

      Dakujem za mile slova. Spytam sa Anny, ci citala aj slovensky, a dam vediet:) Pekny den, VS

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>