S Lenkou Szentesiovou o humore, ktorý tne do živého

0
9. december 2013 at 0:30  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

000007Úplné prvý článok patrí človeku, ktorý si to obzvlášť zaslúži, keďže stál pri vzniku tejto stránky. Lenku som si ako prvú adeptku na rozhovor nevybrala len preto, že Bookportrait-u vymyslela názov, ale najmä preto, že vie o knihách nielen zaujímavo rozprávať, ale aj písať. Jej recenzie a odborné články ste mohli vzhliadnuť na stránkach viacerých periodík (napríklad tu a tu), ale i v časopisoch ako Romboid, Slovenská literatúra, či Knižná revue.

Podobne ako väčšina Lenkiných textov, aj ten pre BP vznikal počas jej popoludňajšieho posedenia v jednej zelenej kaviarni v centre mesta. Úloha bola vopred daná – porozprávať pár slov o svojej obľúbenej knihe. Z niekoľkých slov bolo nakoniec niekoľko strán, ktoré ma ako prvú čitateľku úprimne pobavili. Lenka si totiž nevybrala žiadnu suchopárnu odbornú literatúru, ale úplne “obyčajnú” Betty MacDonald a jej známe dielko Vajce a ja. Dielo vyšlo v anglickom origináli v roku 1945 a dodnes patrí medzi jeden z najprekladanejších a najvydávanejších titulov. Viac však o Betty nebudem prezrádzať a prenechám slovo mojej dnešnej pisateľke (ktorej touto cestou ďakujem za krásny text).

Brilantná paródia na americký perfekcionizmus

000033“Detstvo býva ťažké, puberta (aj tá vlastná) občas na nevydržanie. Ako dieťa som často utekala z reality do imaginárneho sveta kníh a dodnes neviem, čo presne som v ňom hľadala. Predstavovali pre mňa taký súkromný záchranný breh a držala som sa ho tak urputne, že som ani nezbadala, kedy moje detské hrdinky začali dospievať. Niekde medzi dvanástym a trinástym rokom som však akosi prestávala veriť všetkým tým pehavým Annám a Pollyannám,  ich bezbrehá (a trochu maniacka) radosť zo života ma otravovala, rozplývavé nadšenie nad každým slnečným lúčom mi pripadalo pokrytecké a hlúpe. Vo veku, keď som sama rovnými nohami vpadla do komplexov všetkého druhu, som potrebovala nájsť niekoho, kto by moje útlocitné ja pochopil a nesnažil sa ho za každú cenu prebiť mudrovaním. Vtedy som objavila Betty McDonaldovú a jej ostrý, sebaironický zápas s vlastným životom ma naučil, že všeliekom na komplexy a sebaľútosť je humor, ktorý nechlácholí, ale tne do živého.

Popravde, Vajce a ja, nie je práve literárnym klenotom, ktorým by ste sa s pocitom zadosťučinenia vychvaľovali na rodinných návštevách. Už názov knižky pôsobí trochu ako vegetariánsky receptár a základná premisa nie je o nič vábivejšia. Osemnásťročná Betty, ktorú odmala vychovávali ako kultivovanú dámu, sa po svadbe ocitne v najzapadnutejšom kúte Spojených štátov. Sama, v horách, na opustenej farme s mužom, ktorého najväčšou láskou a životnou vášňou sú… sliepky. Situáciu, z ktorej by kohokoľvek iného porazilo Betty prijme ako výzvu, podvedome totiž  tuší, že ju čaká prerod z mestského dievčaťa na ženu — vrchárku a bude to prerod neľahký, no ako to už v živote chodí, aj v tomto prípade účel svätí prostriedky. Jej počiatočné odhodlanie síce klesá pod ťarchou ďalších a ďalších „malých porážok“ (hodiny baletu a francúzštiny pri šklbaní a zaváraní sliepok naozaj nezužitkujete), nič však neotupí britký humor, s akým komentuje zaostalosť miestnych farmárov, neschopnosť urobiť vo vlastnej domácnosti čokoľvek praktické, ale aj krátkozrakosť puritánskej americkej výchovy, ktorá dievčatá učí manželskej  podriadenosti, no pritom akosi nepočíta s dôsledkami.

Po rokoch literárneho vzdelávania by som Vajce a ja mohla povznesene označiť za brilantnú paródiu na americký perfekcionizmus, všetky tie limonádové romány o dokonalých a hlboko deprimovaných predmestských paničkách. V skutočnosti si však myslím, že je najmä zábavnou a napriek sebairónii hlboko ľudskou výpoveďou o nedokonalosti, ktorú rozumom, ani tvrdohlavosťou nepremôžete. Práve vďaka tejto úprimnosti patrí k mojím knižným láskam.”

Lenka Szentesiová (1985) – v roku 2010 absolvovala štúdium slovakistiky a histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V štúdiu pokračuje v súčasnosti ako doktorandka na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. Odborné články, kritiky a recenzie publikuje pravidelne v slovenských printových, ale aj internetových médiách (Slovenská literatúra, Knižná revue, sme.sk, pravda.sk). Pochádza zo Zvolena, nájdete ju však aj v Bratislave (pracovne najčastejšie v Green Tree na Ventúrskej ulici).

Text: Lenka Szentesiová, Veronika Svoradová
Foto: Veronika Svoradová
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>