Strážay v interiéri Radoslava Tomáša

0
11. december 2013 at 20:31  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  0 Comments

radko2

Foto: Juraj Sedlák

Prvé stretnutie – prijímačky na vysokú školu, odbor: slovenský jazyk a literatúra. Bratislava sa mi zdá škaredá (Prístavný most nie je najlepším uvítaním), v aute sa smejeme: tu budeme tráviť ďalších päť rokov? Intuícia ma nesklame – veru áno, budeme. V novej budove FiF UK stretávam na druhom poschodí mladého muža so sympatickým úsmevom. Pokojne listuje v Šmatlákových Dejinách, akoby sa nič nedialo. (Meno Šmatlák mi vtedy ešte nič nehovorí,  ale to sa čoskoro zmení – rovnako ako môj vzťah k tomuto mestu). Po dvoch mesiacoch si ku mne v miestnosti č. 218 sadá do lavice ten istý mladý muž. Volá sa Radoslav Tomáš a hoci paralelne študuje žurnalistiku, niečo ho stále ťahá k slovenskej literatúre. Po prvom ročníku sa naše cesty rozchádzajú, Rado však literatúre ostáva verný aj naďalej – zo skúmateľa textov sa totiž čoskoro stáva predmet výskumu. V roku 2005 vydáva svoj debut, zbierku básni s názvom Chlapec, za ktorú získava Cenu Ivana Kraska. O štyri roky neskôr k chlapcovi pribudnú Vlčie svadby (2009) a Statusové hlásenia (2011). V roku 2013 mi raz v noci napadne urobiť stránku, ktorá by spájala tri veci, ktoré mám rada: literatúru, portréty a ľudí. Hoci inšpiratívnych žien mám v okolí až-až, mužské mená do môjho zoznamu pribúdajú o niečo pomalšie. To Radovo mi však napadne medzi prvými a tak posielam otázku až do Liverpoolu: “Ktorá by bola tá tvoja – jedna jediná, výnimočná, príbehová?”

Bez toho, aby som musela zoširoka vysvetľovať, v čom by mala spočívať oná “jedinečnosť”, mi prišla odpoveď, ku ktorej som sa nemusela spýtať ani jednu doplňujúcu otázku. Radoslav Tomáš, nech sa páči:

Jedna z najfantastickejších vecí

Nadýchol si sa, čo teraz?“ Ak by to bolo možné, bola by to jediná veta, ktorú by som napísal. Nič viac, nič menej.

Mal som pätnásť a strašnú chuť písať básne. Bol som zaľúbený, no Samo Chalupka mi veľa entuziazmu so svojím Mor ho! nepridával. V popradskej knižnici som pristúpil k pani za pultom a opýtal sa, kde nájdem poéziu. Poslala ma prvou uličkou celkom na koniec, tam to vraj nájdem. A naozaj, akurát polica začínajúca písmenom S. Skácel, Strážay, Suržin. Smuténka, Interiér, Pamäti z kameňolomu. Skontroloval som, či to nie sú náhodou Chalupkovi súčasníci (prípadne ešte staršie prípady), zobral som ich všetkých troch a odporúčal sa.

Doma som začal Strážayom. Začal a vlastne dodnes neprestal. Stále si pamätám, ako som išiel hlbšie a hlbšie do jeho Interiéru, fascinovaný tým, čo som videl a čítal. Mnohému som nerozumel a vlastne som si ani neuvedomoval, že práve zažívam jednu z najfantastickejších vecí, aké sa mi stali. „Urobíš krok, trochu iný, / zaváhanie alebo náhla odvaha, / a zostávaš sám.“ A ja som kráčal, neschopný čosi povedať a bytostne to všetko prežíval. „Temný si doma, sám so sebou, / svetlý vonku, / rozmýšľaš ako jeden, / správaš sa ako druhý, je to / pravidlo.“ Moja pubertálna hlava išla vybuchnúť. Zrazu bola ako „pes na reťazi, už pridlho / napnutej, ešte chvíľa, / a pohne záhradou“. Toto veru nebol Chalupka, ktorý odrazu smrdel zatuchlinou a staromilskou plesňou. Toto bol iný boj, než aký sa opisoval v Mor ho!.

Odvtedy som tú knihu mal požičanú z knižnice takmer stále, neskôr som si ju skopíroval, aby som ako študent žurnalistiky v Bratislave zistil, že si ich môžem kúpiť 13 vtedy ešte za 10 korún vo výpredaji v kníhkupectve Slovenského spisovateľa na Laurinskej. Samozrejme, kúpil som ich všetky, jednu si nechal, zvyšné porozdával.

Zvláštnosťou bolo, že Interiér je poslednou knihou Štefana Strážaya, po nej sa básnicky odmlčal. Dnes je môj Interiér počmáraný poznámkami a ja ho čítam aj keď mám dvakrát viac rokov, než keď som ho objavil. Je to jedna z vecí na stole, ktorá tam bude mať vždy miesto, a zakaždým bude pre mňa sviatkom začítať sa. A čas od času si spomenúť na ten prvý večer s ním. Na otázku, ktorú mi vtedy tesne pred spaním položil: „Nadýchol si sa, čo teraz?“

radoRadoslav Tomáš (1982) - narodil sa v Poprade, detstvo prežil v Matejoviciach. Žurnalistiku vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení školy pôsobil takmer päť rokov v oblasti médií, spočiatku ako jazykový korektor, neskôr ako mediálny analytik. Približne pred rokom odišiel za svojou priateľkou do Liverpoolu, v ktorom žije dodnes (ako sám dodáva “sme šťastní a vysmiati v radových zástavbách tehlových domov a je nám dobre:)”  O jeho tvorbe sa môžete dozvedieť viac na stránke http://www.radoslavtomas.com
 
 
Text: Radoslav Tomáš, Veronika Svoradová
Foto: http://jurajsedlak.com/
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>