17. august 2014 at 22:56  •  Posted in dlhé bookrozhovory by  •  1 Comment

Tlmočníčka a prekladateľka Mária Mlynarčíková mi na internete padla do oka vďaka svojmu výbornému blogu www.itranslate.sk.  Ako “Krotiteľka slov”, pre ktorú sú cudzie jazyky nielen pracovnou náplňou, ale očividne aj celoživotnou láskou a záľubou, na ňom čitateľov pravidelne a s humorom oboznamuje s rôznymi jazykovými kuriozitami a „záludnosťami“. Na zúbok sa pozerá najmä slovám, ktorým možno prisúdiť prívlastok „neskrotné“. Patria sem napríklad tie, ktoré „často nemajú ekvivalenty v iných jazykoch“, ale i tie, ktoré „klamú telom“, prípadne ich môžeme zaradiť medzi frazeologizmy a iné izmy (možno aj nelogizmy)

Vďaka Majinmu blogu som sa dozvedela napríklad to, že anglické „slnečné vajce“ je vlastne naše volské oko, že zatiaľ čo my „strelíme capa“, v nemčine si skôr strelia do nohy, a že aj v nebi (minimálne v tom anglickom) možno nájsť nejaký ten dobrý koláč. Itranslate.sk rozšíril moje obzory, aj čo sa týka histórie niektorých slov – vedeli ste napríklad, že prvý lunapark vznikol v Amerike, že aj rôzne cudzojazyčne pomenovania pre kondóm môžu byť spôsobom, ako si urobiť posmech zo svojich rivalov, alebo to, že prvé miniatúrne autíčko „angličák“ malo rozmery zápalkovej škatuľky? Ale dosť bolo príkladov. Keď budete mať čas, „prelistujte“ si Majinu stránku. Verím, že sa na nej pobavíte minimálne tak ako ja a ešte sa aj dozviete kadečo zaujímavé.

Aj jazyčnica Maja sa rozhodla porozprávať Bookportraitu o knihe, ktorá je pre ňu niečím výnimočná. Je ňou dielo amerického spisovateľa Irvinga Stonea, ktorý sa po celom svete preslávil najmä svojimi objemnými biografickými románmi. K jednému z nich sa svojho času dostala aj Mária. Bola to práve Stoneova kniha, ktorá čiastočne predurčila jej budúcu profesijnú cestu… O tom, ako sa to celé odohralo, však nechám hovoriť samotnú Maju.

 O Agónii a extáze, Michelangelovi a cestovateľských snoch

” V rodičovskej knižnici bolo množstvo fascinujúcich titulov, ale jeden sa mi zdal v čase ranej puberty obzvlášť lákavý – Agónia a extáza od Irvinga Stonea. Tá “extáza”, to znelo tak poriadne zakázane. Možno mi aj mama povedala, že tá kniha ešte nie je pre mňa, no niekedy vo veku 15–16 rokov som po nej predsa len siahla. A začítala som sa do životopisu Michelangela.

000035

Úžasné opisy krajiny, tvorby svetoznámych diel a života v období renesancie vo mne vyvolali túžbu navštíviť miesta, kde sa príbeh odohrával. Lenže to sa písal rok asi 1987 a železná opona nám bránila dostať sa za “hranice všedných dní”.  Keď som tak uvažovala nad tým, ako sa legálne dostať “von” a môcť sa opäť vrátiť k rodine, skrsla vo mne myšlienka – budem tlmočníčkou! Budem sprevádzať zájazdy CK Čedok po svete a pri tom aj sama obdivovať krásy ďalekých miest.

Nuž, moja predstava o povolaní bola viac než naivná, ale tlmočníctvo som predsa len vyštudovala. Síce nie taliančinu, lebo v tých časoch si človek ani veľmi nenavyberal, aký jazyk bude študovať, no kým som vyštudovala, železná opona padla a moje túlavé topánky dostali zelenú.

000036

Keďže som po taliansky nevedela, trvalo mi dlho, kým som sa do Talianska aj naozaj dostala. Prvýkrát až v roku 2007, a to som stála v Michelangelovej Sixtínskej kaplnke ohúrená a spomínajúca na to, ako Irving Stone písal o vzniku tohto úžasného diela.

No a do Florencie, odkiaľ Michelangelo pochádzal a o ktorej v knihe hovorí : „Nikdy nebudem šťastný, ak neuvidím Duomo“, sa snáď dostanem konečne tento rok. Po vyše dvadsiatich rokoch od prečítania knihy, ktorá prispela k výberu môjho povolania a ktorá vo mne vzbudila aj záujem o výtvarné umenie a sochárstvo.”

PS: Mária vo Florencii napokon bola – dôkazový materiál si môžete všimnúť nižšie – je ním “selfka s Dávidom”, ktorú mi odtiaľ poslala. Dobrý rozhovor s Máriou sa medzičasom objavil aj na SME.sk – prečítať si ho môžete tu. A do tretice posledná informácia: keď sme pripravovali článok, Maja si spomenula, že po návrate z Talianska bola taká “rozorvaná”, že sama napísala blog o tom, prečo sa stala tlmočníčkou. Spomína v ňom aj Agóniu a extázu – článok má názov The Agony and The Ecstasy of Interpreting, je po anglicky a nájdete ho tu.

fotkaMaja Mlynarčíková (1972) je doma vo svete, ale najradšej má aj tak pohľad na Bratislavský hrad, keď sa zo sveta vracia domov. Vyštudovala tlmočníctvo v Berlíne a odvtedy zbiera zážitky, cudzie jazyky a zaujímavých ľudí, ktorí ju posúvajú vpred. Na oplátku sa ona snaží posunúť vpred to, čo sa posunúť dá, a nemrhať energiou na veci, ktoré treba brať také, aké sú. Vo voľnom čase krotí slová a píše o svojich kuchárskych počinoch. Už sa nevie dočkať dôchodku, keď bude čítať od vidím do nevidím.

 

Text: Mária Mlynarčíková, Veronika Svoradová
Fotografie: Martin Šveda, Veronika Svoradová, Mária Mlynarčíková
 
Share on Facebook0Tweet about this on Twitter0Email this to someone

One Comment

  1. Pingback: Selfie - Krotiteľka slov

Leave a Reply

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>